Article on other languages:
Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických (niekedy tiež sálskych) Frankov.
Dejiny
Za vlastného zakladateľa Franskej ríše (486) sa považuje Chlodovik I. (481—511), súčasne zakladateľ dynastie Merovejovcov (niekedy tiež Merovingovcov). Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi seba jeho synovia (Neustria, severozápadná časť Galie s Parížom; Austrázia, severovýchodná časť Francúzska; Burgundsko).
V prvej polovici 6. storočia sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného Francúzska a západnej časti Nemecka. V 7. storočí stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali majordómovia. Roku 687 majordóm Austrázie Pipin II. opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie Karolovcov (niekedy tiež Karolingovcov), ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl tiež pre pápeža územie Ravenského exarchátu. Majordóm Karol Martel (714-741) porazil moslimov v bitke medzi mestami Poitiers a Tours, a tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z Pyrenejského polostrova. Pipin III. Mladší, Krátky poslal pápežovi Zachariášovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vsúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od r. 751 získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol Veľký (768—814), ktorý od r. 800 prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala atribútom pozemkového vlastníctva. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.
Po smrti Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta Pobožného (840) sa verdunskou zmluvou rozdelila (r. 843) Franská ríša na Východofranskú (Nemecko) a Západofranskú ríšu (Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (spolu s Burgundskom).
K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. († 638) prenikol až na územie naddunajských Slovanov, kde vtedy vládol Samo.
